Popis
Chémia atmosféry zohráva v rámci vied o životnom prostredí rozhodujúcu úlohu.
Od nášho poznania tejto vednej disciplíny sú významne závislé naše úvahy o vývoji klímy tejto planéty. Nakoľko ide o búrlivo sa rozvíjajúcu oblasť, nie je možné zachytiť všetky zmeny, ktoré sa odohrajú v chémii atmosféry napríklad v priebehu jedného kalendárneho roka. Napriek tejto skutočnosti bolo snahou autora zachytiť podstatné trendy rozvoja tejto oblasti a súčasne zdôrazniť niektoré klasické pasáže chémie atmosféry, na ktorých sú vystavané jej princípy. Je prirodzené, že mnohé oblasti bolo potrebné na základe najnovších informácií revidovať, niektoré iba aktualizovať a najnovšie oblasti potom uviesť v celom rozsahu. Ide napríklad o heterogénnu chémiu atmosféry, ktorá zohráva veľmi významnú úlohu v stratosfére aj troposfére. Ďalej sú uvedené a hodnotené zdroje prchavých organických látok (VOCs) a súčasne je hodnotený aj ich vplyv na svetovú klímu.
Prvá kapitola sa zaoberá štruktúrou a zložením atmosféry.
Druhá kapitola potom oboznamuje čitateľa so základmi fotochémie a fotochemických reakcií.
Tretia kapitola sa zaoberá problematikou prírodných a antropogénnych zdrojov znečistenia, kde je dôraz kladený na emisie prchavých organických zlúčenín antropogénneho a prírodného pôvodu. V tejto kapitole je aj stručne charakterizovaná problematika rádioaktívnych látok prítomných v atmosfére.
Najdôležitejšou časťou predkladaného učebného textu je štvrtá kapitola, ktorá sa zaoberá atmosférickými reakciami. V úvode tejto kapitoly sú uvedené kinetické princípy slúžiace k opisu atmosférických reakcií a následne je potom diskutovaná oblasť vzniku a reakcií reaktívnych častíc atmosféry. Vlastné reakcie sú rozdelené do dvoch veľkých skupín a to na atmosférické reakcie uhľovodíkov, ako sú alkány, alkény, izoprén a monoterpény a aromatické a polyaromatické uhľovodíky. V druhej časti sa potom diskutuje problematika spojená s atmosférickými reakciami derivátov uhľovodíkov. V závere kapitoly sú uvedené chemické princípy halogénuhľovodíkov, ktoré vo významnej miere ovplyvňujú koncentráciu ozónu a ktoré taktiež významne prispievajú k vzniku ozónových dier. V závere tejto kapitoly je prezentovaná heterogénna troposférická chémia, ktorá v súčasnosti predstavuje novo študovanú oblasť atmosférickej chémie.
