Popis
Ovčia vlna patrí k najstarším odevným materiálom ľudstva. Je jedným z užitočných produktov chovu oviec, ktorý sa na Slovensku dnes, žiaľ, spracováva iba výnimočne. Súvisí s atrofiou textilného priemyslu a v súčasnosti absentuje akákoľvek slovenská práčovňa vlny. Pritom charakter krajiny je pre chov oviec priaznivý a prináša všestranný úžitok, vrátane príspevku k potravinovej bezpečnosti a zamestnanosti na vidieku. Podľa údajov Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku bolo v r. 2021 vyprodukovaných 600 ton ovčej vlny, menej než v predošlých rokoch. Podstatnú časť tohto množstva nebolo možné umiestniť na trhu a zostala producentom ako odpad. Pred niekoľkými rokmi sa problémom zaoberala aj Európska únia a vyzvala členské štáty, aby zamerali výskum na ďalšie využitie vlny.
Ovčia vlna sa svojou štruktúrou a chemickým zložením líši od iných prírodných vlákien, čo jej dáva jedinečné vlastnosti, ktoré neboli úplne nahradené inými vláknami. Stále zostáva akýmsi štandardom, s ktorým sa porovnávajú vlastnosti iných vlákien. Vlnené oblečenie patrí medzi najdrahšie no zároveň najkvalitnejšie. Vlnársky priemysel pri výrobe odevov spracováva predovšetkým jemnú vlnu Merino, pochádzajúcu najmä z Austrálie a Nového Zélandu. Na Slovensku sa väčšinou chovajú plemená s hrubším vláknom ako sú Valaška a Cigája, ktoré sú vyšľachtené práve pre domáce podmienky a cielenú úžitkovosť. V minulosti výkupná cena vlny pokryla aspoň čiastočne náklady spojené s chovom, dnes nie je schopná pokryť ani výdavky na nevyhnutné strihanie oviec. Preto sa stala neželanou komoditou a odpadom. Podobná situácia je s vlnou aj v niektorých iných krajinách EÚ.
Podľa legislatívy EÚ odpad živočíšneho pôvodu podlieha prísnym podmienkam týkajúcim sa prepravy, skladovania a likvidácie. Vzhľadom na súvisiace náklady na dodržiavanie týchto predpisov je nezhodnotená vlna častokrát zneškodňovaná nelegálne. Využitie ako paliva je nereálne, pretože vlna je samozhášavá a pri spaľovaní sa do ovzdušia uvoľňuje vysoký obsah zlúčenín síry. Vzhľadom na problematickú biodegradáciu a objemnosť nie je vhodná ani na skládkovanie. Preto je potrebné, aby sa výskum zameral na hľadanie trvalo udržateľných riešení využitia menej kvalitnej vlny s cieľom opätovného zhodnotenia a premeny na nové inovatívne materiály.
Dnes sme svedkami, že zvyšovanie požiadaviek na udržateľnosť života a šetrenie prírodných zdrojov núti hľadať aj netextilné aplikácie vlny. Oblasť stavebníctva poskytuje široké možnosti, napríklad ako spevňujúce materiály do maltových a betónových zmesí. Zaujímavé je využitie výborných termoakustických vlastností vlny ako izolačného materiálu v stavebných konštrukciách. Širšie využitie obmedzujú niektoré slabé stránky vlny a kompozitných stavebných prvkov s jej obsahom.
Tu je značný priestor pre výskum, podobne ako v poľnohospodárstve. Tu je aktuálne využitie ako zdroja živín pre rastliny i ako substrát, ktorý efektívne absorbuje a zadržiava vlhkosť v pôde. Výzvou sú adsorpčné vlastnosti vlny využiteľné na elimináciu škodlivých polutantov či recykláciu cenných materiálov.
Na začiatku viacerých potenciálnych aplikácií vlny je potrebné jej vypratie a zbavenie nežiadúcich nečistôt. Súčasne používané pracie procesy zaťažujú odpadovou vodou životné prostredie. To je aj možný dôvod, prečo sa práčovne vlny často presúvali do krajín s menej prísnou envirolegislatívou.
Predkladaná publikácia sa zaoberá načrtnutými problémami. Autorky by potešilo, keby bola inšpiratívna pre ďalší výskum a vývoj zmysluplného využitia ovčej vlny – tohto daru prírody.
